EICP.sk | Spotrebitelia žalujú veľkých dodávateľov elektriny
európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát
europsky, institut, európsky, inštitút, ochranu, práv, spotrebiteľa
15556
single,single-post,postid-15556,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,qode-title-hidden,qode-theme-ver-8.0,wpb-js-composer js-comp-ver-4.9.2,vc_responsive

09 sep Spotrebitelia žalujú veľkých dodávateľov elektriny

(energia.dennikn.sk)

…. alebo štyri dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli túto iniciatívu podporiť.

  1. Odberatelia elektriny sa cez platbu za prevádzkovanie systému, započítanú v cene elektriny, ročne vyzbierajú na hrozivo znejúcich 600 miliónov eur, pričom priemerná domácnosť zaplatí skoro 80 eur ročne. Pravidlá výberu platby, ktoré v roku 2013 nastavil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  (ÚRSO), pritom nehľadia na to, či je odberateľom elektriny dôchodca, slobodná matka, zdravotne postihnutý alebo „milionár, čo má kontá v bankách“. Jednorazové desaťeurové plynové vratky pôsobia popritom ako nepodarený vtip.
  2. Podľa európskej legislatívy, odberatelia elektriny v domácnosti majú právo na dodávku elektriny za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. Zavádzanie ohľadne ceny tovarov a služieb zakazujú smernice a zákony na ochranu spotrebiteľa. Platba za prevádzkovanie systému pritom tvorí asi šestinu priemernej koncovej ceny elektriny. Za fér obchodnú praktiku možno preto považovať len poskytnutie takých informácií o cene tovarov a služieb, ktoré budú pravdivé a najmä úplné. Obchodné podmienky a cenníky veľkých dodávateľov elektriny (opierajúce sa o pravidlá vydané ÚRSO-m) sa však tvária, akoby platba za prevádzkovanie systému tvorila štandardnú zložku ceny elektriny, nad ktorou bdie starostlivý regulátor. Výšku platby však nestanovuje dodávateľ (hoci ju domácnostiam fakturuje), ale ten istý regulátor, ktorý jej sadzbu neustále a bez riadne zdôvodnenia zvyšuje. Len od roku 2010 stúpla platba zo sumy 6 EUR na dnešných takmer 22 EUR za každú megawatthodinu odobratej elektriny, takže skoro štvornásobne.
  3. Zaplatením platby za prevádzkovanie systému sa energetický komfort spotrebiteľa nezlepší, nedostáva sa mu viac elektriny (ani inej služby) a elektrina nie je ani kvalitnejšia. Platba totiž nie je cenou za dodávku určitého tovaru alebo služby. Je to obyčajný poplatok, ktorý musia obyvatelia Slovenska zaplatiť, pretože ktosi rozhodol, že odberatelia budú na svojich pleciach znášať celú finančnú záťaž podpory zelenej elektriny a ťažby neefektívneho domáceho uhlia. Pre porovnanie, v Českej republike je financovanie podpory viaczdrojové, časť prostriedkov sa získava dokonca z predaja emisných povoleniek. Len známy kšeft s Interblue Group by pri snahe neobrať štát priniesol do rozpočtu aj 150 miliónov. Doteraz pritom neexistuje žiadne zmysluplné financovanie podpory malých zdrojov pre rodinné domy a byty.
  4. Občania sa k zavedeniu poplatkovej povinnosti nemohli vyjadriť ani v riadnom legislatívnom konaní, keďže im ju neuložil parlament zákonom ale byrokrat vyhláškou. A to nie je v súlade s ústavou. Ako vyvodiť politickú zodpovednosť voči úradníkovi, ktorý má byť zo zákona nezávislý, hoci sa zdá, že je ním len formálne? Darmo bude vláda prezentovať pokles cien elektriny a plynu na svetových trhoch ako svoj politický úspech, pokiaľ súčasne dovolí takéto zahmlievanie reality. Slovensko potrebuje zelenú elektrinu ako soľ, ale prečo by to mali celé financovať odberatelia vrátane tých sociálne odkázaných?

Advokátska kancelária JUDr. Rastislava Hanuláka prevzala pro bono zastúpenie spotrebiteľského združenia Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát v súdnom konaní voči tradičným dodávateľom elektriny domácnostiam.