EICP.sk | UniCredit Bank – SOI
európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát
europsky, institut, európsky, inštitút, ochranu, práv, spotrebiteľa
15560
single,single-post,postid-15560,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,qode-title-hidden,qode-theme-ver-8.0,wpb-js-composer js-comp-ver-4.9.2,vc_responsive

12 mar UniCredit Bank – SOI

Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0216/99/2014 zo dňa 12.03.2014 bola účastníkovi – UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242 na základe vykonanej kontroly uložená peňažná pokuta pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Kontrolované zmluvy obsahovali zmluvné podmienky, ktorými kontrolovaný subjekt uprel právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (12 prípadov porušenia)

Na účely ľahšej orientácie dávame do pozornosti tématicky kategorizované názory SOI v podobe resumé, spracovaného na základe textu predmetného rozhodnutia (celé znenie je zverejnené TU: Slovenská obchodná inšpekcia)

 RESUMÉ:

POSTAVENIE SPOTREBITEĽA 

  1. V zmysle ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide tak o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C‑240/98 až C‑244/98, Zb. s. I‑4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C‑168/05, Zb. s. I‑10421, bod 25).
  2. Absolútna možnosť bezbrehého manévrovania spotrebiteľom zo strany veriteľa vedie k právnej aj skutkovej neistote spotrebiteľa, zakladá možnosť svojvoľného posúdenia podmienok veriteľom, subsumpciu rôznych situácii pod široké a neurčité zmluvné ustanovenia, a tým spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
  3. Zmluvná podmienka, ktorá je uvedená v predtlači zmluvy a ku ktorej sa spotrebiteľ osobitne nevyjadruje, resp. ktorú osobitne neprijíma, môže vzhľadom na celkový rozsah textu zmluvy a všeobecných podmienok zanikať v ostatnom texte, takže si spotrebiteľ neuvedomí dôsledky jej podpísania a nemohol ju ovplyvniť pri podpise zmluvy. Rozhodujúci je najmä fakt, že pri predložení návrhu zmluvy s obchodnými podmienkami nemohol ovplyvniť ich obsah. 

OBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ A TECHNICKÁ NESCHOPNOSŤ 

  1. Zákon o ochrane spotrebiteľa sa riadi zásadou objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie, a preto nemožno zohľadniť účastníkom konania deklarovanú skutočnosť, že nešlo o zámerné konanie. Odvolací orgán už vyššie konštatoval, že technické požiadavky kladené na bankový systém nemôžu ohrozovať práva spotrebiteľa priznané mu zákonom, a preto nezohľadnil pri určení výšky pokuty ani túto námietku účastníka konania.
  2. Neschopnosť, resp. pomalá reakčná schopnosť technického vybavenia banky nemôže byť na škodu spotrebiteľa

REŽIM OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 

  1. V zmysle platnej judikatúry je potrebné konštatovať, že právny rámec Obchodného zákonníka nemožno aplikovať na spotrebiteľské zmluvy v plnom rozsahu. V tomto prípade je nevyhnutné použiť aj príslušné predpisy občianskeho práva
  2. Odmieta tvrdenie účastníka konania, že ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno obísť odvolaním sa na skutočnosť, že dlžník určil čiastočné plnenie peňažného dlhu inak – čo je v podstate v jeho neprospech. Taktiež je potrebné vylúčiť aplikáciu § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa účastník konania opätovne snaží podriadiť spotrebiteľskú zmluvu pod režim obchodného práva, pričom v danom prípade ide o úpravu zjavne v neprospech spotrebiteľa. 

NEROVNOVÁHA V SPOTREBITEĽSKÝCH VZŤAHOCH 

  1. Súhlasom spotrebiteľa s predmetnou OP sa vytvára riziko, že tento do budúcna (v prípade potreby vymáhania dlžnej sumy alebo jej časti účastníkom konania) plne akceptuje úhradu akékoľvek plnení bez zachovania účelnosti týchto výdavkov, poplatkov a nákladov, prípadne bez potreby ich riadneho vyúčtovania. Na túto ničím neobmedzenú voľnosť plnení zo strany spotrebiteľa reagoval aj Krajský súd v Prešove, rozhodnutím č. 3Co3/2011
  2. Nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva práve vo vyhlásení spotrebiteľa – dlžníka, že svojím podpisom predlžuje banke premlčaciu dobu na 10 rokov. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Nemožno spochybniť, že aj v prípade zmluvného vzťahu medzi účastníkom konania a spotrebiteľom je zákonná premlčacia doba pre spotrebiteľa priaznivejšia, ako tá, ktorá mu bola „nanútená“ vopred naformulovanou typovou zmluvou zo strany účastníka konania. Opäť tu platí ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. 

ODRÁDZANIE SPOTREBITEĽA OD UPLATŇOVANIA JEHO PRÁV 

  1. Právna relevancia predmetnej zmluvnej podmienky v rámci typovej zmluvy je preto prinajmenšom pochybná z pohľadu odvolacieho orgánu jej neprijateľnosť spočíva v tom, že spôsobuje nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko u priemerného spotrebiteľa vyvoláva oprávnený dojem, že takýmto prehlásením v zmluve nemá nárok na právnu ochranu. 

PRENÁŠANIE DÔKAZNÉHO BREMENA NA SPOTREBITEĽA 

  1. Skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 Občianskeho zákonníka), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si podmienky prečítal a súhlasí s nimi. (OS v Trenčíne v rozsudku č. 17C/5/2011 považoval za neprijateľnú obdobnú zmluvnú podmienku v znení „Podpisom zmluvy o úvere dlžník potvrdzuje, že je oboznámený s ÚPZ, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami a súhlasí s ich obsahom.“,)
  2. Nemožno akceptovať zmluvnú podmienku, ktorá vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že podpisom zmluvy sa zaväzuje preniesť na seba dôkazné bremeno, ktoré má podľa zákona druhá zmluvná strana. 

BONITA SPOTREBITEĽA A MIMORIADNA SPLATNOSŤ 

  1. Ak si veriteľ nedostatočne preveril schopnosti spotrebiteľa splácať úver zo všetkých hľadísk a skutočností uvedených v zákone, veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa splatiť jednorázovo celý spotrebiteľský úver.Rovnako nemôže prenášať zodpovednosť za nedostatočné alebo neúplné splnenie si povinností vyplývajúcich mu z cit. ustanovenia na spotrebiteľa na základe vytýkaných zmluvných podmienok. V danom prípade, v súlade s názorom Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách má orgán dozoru za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) cit. zákona.
  2. Uplatňovanie predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní môže v spojení s inými ustanoveniami zmluvy aj v prípade menej závažného porušenia povinností, ktoré bude hodnotené ako iná skutočnosť, resp. aj v prípade neporušenia povinnosti, ale pri nadobudnutí dojmu banky, že sa nemôže spoliehať, že spotrebiteľ – dlžník zaplatí istinu úveru a úroky riadne a včas,spôsobiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany účastníka konania, čo jednoznačne môže postaviť spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s postavením účastníka konania.

OBMEDZOVANIE DISPOZIČNÝCH PRÁV SPOTREBITEĽA A NEOPRÁVNENÉ ZAPOČÍTANIE ZO STRANY VERITEĽA 

  1. Účastník konania predmetnou zmluvnou podmienkou postavil spotrebiteľa do pozície, keď tento nemôže uhradiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu účastníka konania svoje ešte nesplatné záväzky, a to buď voči účastníkovi konania alebo iným veriteľom
  2. Odvolací orgán neakceptuje právny názor účastníka konania, že predmetná OP len reflektuje § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov a pohľadávky, ktoré ešte nie sú splatné. Opätovne je potrebné vylúčiť konštatovanie, že sa jedná o dohodu účastníkov – zmluvných strán, nakoľko spotrebiteľ nemal možnosť vlastnou vôľou zasiahnuť do znenia OP, ktoré boli jednostranne vytvorené účastníkom konania ako adhézna (typová) zmluva, a teda nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.Uvedená OP bezpochyby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vnáša zjavnú nerovnosť do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nerovnosť spočíva v práve účastníka konania použiť spotrebiteľove – dlžníkove a spoludlžníkove peňažné prostriedky aj na započítanie pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná alebo je už premlčaná.